- Ahoj.
- Čau.
- Už som o tebe veľa počula...
- Aj ja o tebe.
- Vraj poznáme rovnakých ľudí.
- Hej, hej. Je to možné.
- A ako inak?
- Je mi zima, momentálne.
- Veď vidím, respektíve nevidím, pod tou tvojou čiapkou a obrovským šálom.
- Veď vravím, že mi je zima.
- Počuj, ale máš pekný opasok. Asi nie si taká, akú som si ťa predstavovala.
- Hej, to môže byť. Ja som v celku niekým iným, kým sa zdám byť navonok.
- A nechceš byť mojou spriaznenou dušou?
- Hmm... Ako spieva Natasha Bedingfield : "There´s enough for everyone, but I´m still waiting in line..." Tak prečo nie? Ale neviem, či to bude také ľahké.
- Ja si myslím, že áno. Veď si rozumieme. Predstavujem si to tak: Vymyslíme si vlastný jazyk, vlastné vtipy a narážky, ktorým nebude rozumieť nikto iný, iba my dve. Pozri, bude sranda. Keď sa napríklad povie "grahamový rožok", iba my budeme vedieť o čo ide, a ostatní budú z nás zmätení a nebudú chápať ničomu. A my sa na tom budeme baviť.
- A budeme mať spoločné pesničky, ktorých slová sa naučíme naspamäť a najkrajšie pasáže si budeme spievať vždy nahlas...?
- Áno.
- A vždy, keď ich budeme počuť, si na seba spomenieme, aj keď budeme od seba ďaleko?
- Presne to som myslela. A budeme si rozumieť aj bez slov, lebo keď sa v nejakej situácii pozrieme na seba, budeme vedieť, čo si ten druhý myslí...
- Zdá sa mi to nejaké ľahké... Kedy sa to všetko naučíme?
- A čo sa tam treba učiť? Nič sa neboj...
- Hmm...
- Myslíš, že tam je nejaký háčik?
- No neviem, ale bojím sa toho, že áno.
- Veď sa skús pozrieť na veci trošku naivne a nevinne.... Bude to v pohode.
- Čo ja viem? Keď ja som strašný realista v týchto veciach.
- Ja zase beriem veci tak, ako ich cítim...
- Čo to znamená?
- Bude to v pohode, pokiaľ zahráš svoju rolu správne.
- Čo znamená správne?
- No keď nebudeš robiť problémy.
- A keď nastane problém?
- Tak... Neviem. A prečo by mali nastať problémy?
- Čo ak zistíme, že si nerozumieme?
- Čo to hovoríš za blbosti? Veď si rozumieme...
- Možno je to len zdanie, ktoré klame.
- Chceš povedať, že sa navzájom len klameme?
- Neviem. Možno. Prečo máš zmraštené čelo?
- Robíš veci príliš komplikovanými. Nepáči sa mi to. Vieš čo? Zabudni na našu debatu... Ide mi električka. Musím ísť. Čau!