Deťom sa tolerujú hodiny za facebookom, lebo otec vylihuje pred telkou. Manželka toleruje manželovi prehnaný čas v práci, lebo jej vyhovuje kávičkovanie s kamoškami. Vyhýbam sa mojej susede, ktorá sama vychováva 3 malé deti, aby odo mňa náhodou nechcela niekedy pomoc. Nezavolám a nenavštívim môjho starého otca, lebo aj tak ma len vždy diriguje ako mám viesť svoj život.
Stal sa z toho skrytý výmenný obchod: „Nebudem ti kecať do tvojich vecí, ak mi ty nebudeš kecať do mojich vecí“ a vzájomné vydieranie: „Nemôžeš chcieť odo mňa niečo, čo sám nerobíš.“
A čo je tou chorobou, ktorá to celé spôsobila? Podľa mňa je to absencia lásky. Jednoducho sme lásku vymenili za toleranciu. Lebo milovať znamená na sebe neustále pracovať, obetovať svoj čas pre druhých (naše deti, starých rodičov, spolubývajúcich, manželky, manželov). Ale časom sme sa to akosi odnaučili. A namiesto ľudí, ktorí milujú a sú ochotní venovať silu a čas do náročných vecí, sa z nás stali leniví obchodníci!
Presne to sa stalo v našich rodinách... v našich manželstvách sa viac nevieme obetovať a milovať... vychádzať si navzájom v ústrety, ale zvykli sme si navzájom veci/chyby tolerovať.
To isté je teraz vidieť vo výchove detí... „Nemám na teba čas, ale za to ti kúpim a dovolím veci, ktoré by som ti za iných okolností ani nekúpil a nedovolil“ (počítače, tablety, iPhony, diskotéky, chatovačky, nevhodného priateľa/priateľku, partiu, internátnu školu...). Alebo obchod iného štýlu: „Aby môj biznis rástol rýchlejšie, už nebudem chodiť s mojim synom na tenis, ale zaplatím mu namiesto toho trénera.“
Keďže našou lenivosťou a pohodlnosťou v našich rodinách táto choroba stále rástla, bolo to len otázkou času, kedy to vypukne vo veľkom aj v spoločnosti. A dostala sa až do sexuálnej oblasti – dostala sa nám „do postele“! To, čo niekedy bolo v sexuálnej oblasti nemysliteľné, je teraz preferované a „zákonom chránené“. Homosexuálne spolužitie využilo túto chorobu lenivej tolerancie, že sa stalo silným nástrojom ničenia obrazu rodiny v spoločnosti.
A zachádza to až tak ďaleko, že začalo byť „in“ tolerovať rôzne deviácie sexuálneho charakteru. Je zbytočné ich tu menovať... Avšak musím menovať tie, z ktorých ma bolí srdce. O slovo sa totižto už hlásia aj pedofili! Tlačia v spoločnosti na to, aby bolo aj ich správanie tolerované. A prečo sa odvážim také niečo tvrdiť? V západných krajinách, kde sa vo veľkom zavádzajú predmety sexuálnej výchovy mi ani prinajmenšom nepríde ako vychovávanie k zodpovednosti v tejto oblasti, práve naopak, príde mi to tak, že sa priestor otvára pre učiteľov, ktorí sa učebnými pomôckami a sylabami v mojich očiach menia na pedofilov.
Myslím si, že aj zvrátenosti v sexuálnej oblasti sú do značnej miery spôsobené tým, že sme začali zatvárať oči pred druhými. Začali sme zanedbávať čas, ktorý je potrebný na to, aby sme vytvárali zdravé vzájomné vzťahy. Na druhej strane sme ten čas zapĺňali egoistickými činnosťami, ktoré nám vyhovovali a boli príjemné.
Už nebuďme viac egoistickí toleranti! Poďme makať na našich vzťahoch v našich rodinách! Zabojujme za zdravú spoločnosť už u nás v obývačke, v kuchyni a v našom referende! Vo výchove našich detí, vo vzťahoch s našimi susedmi, s našimi starými rodičmi, s našimi súrodencami! Lebo láska je pre mňa obeta! Niečo čo bolí, ale stojí to za to!
Vidíme sa na referende 7.2.2015!
